Smiech cez slzy

Naozaj svojrázne vyrozprávané autentické príbehy z dávnejšej i celkom nedávanej minulosti. Úsmevný pohľad, hoci niekedy aj cez slzy, ako sa u nás žilo, keď sme budovali „svetlé zajtrajšky“.
Cez prázdniny prišiel ku komusi na návštevu chlapec, ktorý hral na gitare a celý čas spieval „is bin har deinai“, viac nevedel. Napriek tomu mal úspech. Dnes ľudia už vedia, že je to časť textu pesničky It has been a hard day´s night, jednej z prvých skladieb od Beatles. Vraj to počul z rádia Luxemburg. To vysielalo modernú hudbu a bolo veľmi obľúbené, samozrejme nie vo „východnom bloku“. Nie že by nebolo žiadané, ale skôr sa o ňom nevedelo. Išlo o „rafinovanú“ politiku vlády. Národný podnik Tesla vyrábal rádioprijímače, ktoré mali vlnový rozsah dlhé, stredné, krátke a veľmi krátke vlny. Všetko sa to končilo pod hranicou 80 megahertzov. To preto, že rádiá zo „Západu“ vysielali na frekvenciách nad 80 megahertzov. No v Tuzexe začali predávať malé rádiá vyrobené v Japonsku. Volali sme ich tranzistor. A predstavte si, na ňom sa rádio Luxemburg dalo naladiť. S tranzistorom bol iba jeden malý problém: nedali sa kúpiť náhradné „tužkové batérie“. Preto sa na malé rádio gumičkou pripevnila veľká štvorcová batéria, aká sa u nás dala kúpiť a ktorá bola niekedy väčšia ako sám tranzistor.